Mesto - Radnica a radničné námestie

Popis tohoto miesta zatiaľ ešte nemám vymyslený, ale prvé dianie na ňom už áno...

" Ach, ách. "
Zavzdychala Valéria a vložila si do úst ďalšiu kocku Taunutského želé (niečo ako turecký med) z jej tajnej zásoby. Nakysnutá kučeravá bruneta v červeno-zlatom korzete ktorý len tak, tak zvládal nápor jej proporcií sedela v pracovni svojho manžela Antina, radného mesta Ninqia. Snažila sa, za pomoci želé, kňaza ascendenta zhnitého ovocia Tendrika a poverenca prvého stupňa, teda prakticky zástupcu radného, Kertila vymyslieť ako z katastrofy von. Ibaže vidina toho, že za chvíľu nebude mať čo sladké vložiť do úst, jej na optimizme ani nápaditosti vôbec nepridávalo. Takže v úplnej podstate iba bedákala nad krádežou a znehodnotením tak vzácneho nákladu.
"Ako teraz bude vyzerať slávnosť bez patričného pohostenia ?" Nom, nom." Nehovoriac o tom, že moje vlastné zásoby sú už teraz dosť mizivé! " Nom, nom.
" Hraničí to so svätokrádežou! "
Pritakal ctihodný Tendrik.
" Xama takto neúctivo vykonaná oslava môže rozhnevať a potom nechá zhniť našim ovocinárom všetko ovocie. Ak by sa tak stalo, bola by to katastrofická škoda!"
"Vážne ste presvedčený, že chýbajúce sladkosti sú dostatočným dôvodom na zrušenie celej oslavy?"
Snažil sa situáciu mierniť Kertil. Ten bol tu, pretože radný sám mal samozrejme plné ruky práce s vyratúvaním vzniknutej škody, činnosti, ktorá bola neustále prerušovaná nejakými sťažovateľmi, žiadateľmi o pomoc, náhradu alebo čokoľvek iné.
Nom,
"To nemyslíte..."
nom,
"...vážne!"
"Prečo nie? Všetko ostatné predsa prišlo v poriadku. Všetky dodávky a vybavenie je pripravené na použitie. Výzdoba tak isto. Stoly budú plné mäsových a syrových koláčov a iných pochutín. To, že tam nie je nič sladké si nik nevšime. Hlavne v prípade ak nedôjde víno."
Nom,
"Vraj, prečo nie? Prečo nie? Ctihodný kňaz, počuli ste to?"
Rozčuľovala sa Valéria a jej hlas prechádzal do vysokých, piskľavých tónin.
"Pretože, hostina bez dezertov je ako... ako... poprava bez toho, že bežná lúza po odsúdenom vrhá požehnane zhnité ovocie! Ako divadelná hra bez úklonu účinkujúcich na záver! Ako..."
"Ako obrad bez modlitieb!"
Priložil ruku k dielu Tendrik.
"Xam chráň, nech hniloba nepostihne vinice!"
Teatrálne rozpriahol ruky od seba a privreté oči zdvihol k nebu. Keď pózu ukončil, výdatne si uhol z pohára s vínom na stole. Radná pani si prikryla ústa vreckovkou a odvrátila hlavu na stranu aby zakryla fakt, že jej z úst práve unikol nechutný zvuk.
"Takže..."
Prehovoril, o poznanie nesmelšie Kertil.
"Sme stratenýýýýý!"
Zabedovala Valéria a vložila si do úst poslednú kocku želé. Potom sa rozvzlykala.
"Nóóó, a už ani nemám čím zaháňať svoj žiaľ!"
Rázne od seba odstrčila prázdnu škatuľu. Kertil si povzdychol a ramená mu poklesli. Chvíľu hľadel do zeme a potom radšej opustil pracovňu a vrátil sa do oficiálnych priestorov radnice. Dúfal, že aspoň radnému samému sa podarí priviesť jeho ženu späť k zdravému rozumu. V prijímacej hale bolo o poznanie viac ľudí než keď odtiaľ odchádzal a to pritom tesár Melian a vozkovia už boli preč. Miesto nich tu bol jeden trpaslík a zástup jedenástich ďalších ľudí. Trpaslík stál na stoličke zapisovateľa a skláňal sa nad jeho stolom. Na papier niečo zapisoval. Zapisovateľ iba stál po jeho boku, s bezmocným výrazom v tvári. Kertil pochopil, že ide o mená zvyšných ľudí, keď si všimol, že za ním postupne chodia. Jeden človek sa zároveň práve bavil s radným.
"Rozumiem Vám ale tak isto musíte pochopiť vy mňa! Od kedy došlo k celej tejto situácií je tu strašný chaos! Stále sa mi sem niekto chodí sťažovať, zisťovať, do toho ešte hlásenia o tak fatálnom neúspechu mestskej hliadky, že rozmýšľam či zavesím do prievanu iba kapitána alebo rovno všetkých čo mali v tom čase službu..."
"Dobre, chápem ak to teraz nie ste schopný overiť. V takom prípade Vás iba žiadam o vydanie potvrdenia o prijatí našej žiadosti."
"To dostanete. Hneď ako Váš zamestnávateľ uvoľní môjmu zapisovateľovi... STôL!"
Zahučal radný, ktorému trpasíkovo počínanie, ktoré považoval za nehoráznu trúfalosť rozhodne na dobrej nálade nepridávalo. Cybrill sa ani na neho neobťažoval otočiť tvárou, iba si pod fúzy zamrmlal:
"Jo no jó. Hnedkaj to už budze! Už len posledný dvaja sa zapíšú!"
"Viete, že by som Vašich brigádnikov mohol pokojne zapisovať aj ja sám..."
Ozval sa na jeho mrmlanie zapisovateľ.
"To teda nye! Ja musím mac prehľad o zamestnancoch!"
Protestoval trpaslík a v namosúrení pri tom vyšpúlil pery spôsobom, ktorý ešte viac vystavil na obdiv jeho fúziská.
"Tak a hotofo!"
Vyletelo z neho v zápätí keď rozšafným pohybom ruky ukončil zápis mena posledného z brigádnikov.
"Tak a teraz idzeme hen vysekávac vozy z toteho svinstva! Podme, podme ludya!"
Poháňal svojich nových, dočasných zamestnancov ako nejaké stádo. Jeho spolupracovník, ktorý jednal s radným sa, ako sa patrí, mierne radnému uklonil a nasledoval svojho zamestnávateľa.
"To bol prepravca."
Povzdychol si Antin keď Kertil pristúpil k jeho stolici.
"Pekne napaprčený, ale právom!"
"Pane, ak už máte chvíľu čas, vaša žena a kňaz..."
"Áno, áno. Už sa im idem venovať..."
"To zas bude... rozhovor."
Posťažoval si takmer nehlasne. Keď sa za ním zatvárali dvere do chodby bolo počuť jeho zmenený, zosladený hlas:
"VALÉÉÉRÝÝÝ..."